Brandon nie je typický školák. Ako 9-ročný začal piecť pizzu bez alergénov a dnes má za sebou úspešný podnik.

Miluje pizzu napriek tomu, že je alergický na takmer všetky prísady, ktoré sú jej súčasťou. Brandon Negri trpí totiž vážnymi a život ohrozujúcimi potravinovými alergiami. Bol unavený zo života bez chuti a bez jeho obľúbených jedál. A tak popri chodení do školy, hraní sa s kamarátmi a hokeji, založil – dnes už spoločnosť – Brandon’s Best. Najskôr vytvoril cesto na pizzu bez alergénov a neskôr prešiel na sladké dobroty. Aj vďaka tomuto pomáha ostatným cítiť sa úplne normálne.

Na chvíľu si predstavte, že ste malé dieťa, ktoré prvýkrát nastupuje do školy. Cítite sa neisto a neviete, ako si nájsť priateľov. V tom dostanete pozvanie na narodeninovú oslavu jedného zo svojich spolužiakov.

Jediná vec, ktorá vám prechádza hlavou je to, aké je skvelé byť pozvaný na spoločnú oslavu, aby ste sa skamarátili a spoznali s ostatnými deťmi zo školy. V žiadnom prípade ani len neuvažujete o tom, čo budete jesť. Kým sa na oslave všetci spoločne zabávate, zazvoní zvonček. Všetky deti sa rozbehnú ku dverám privítať ďalšieho spolužiaka. Vo dverách sa však objaví kuriér s poschodovými krabicami s pizzou v rukách. Všetci sa tešia – teda všetci okrem vás.

„Keď si uvedomíte, že sa dieťa usmieva a mama začne plakať od radosti, pretože vidí svoje dieťa, ako si prvýkrát pochutnáva na pizzi, je to úžasné. V tom okamihu to nie je len pizza, ale zážitok.”

Rodičia vám nabalili vlastné jedlo so sebou, a tak zvedavo otvárate nádoby, aby ste zistili, čo ste si priniesli. V tej chvíli nadšenie klesá. Rodičia vám opäť zabalili obvyklý „pohotovostný balíček“ – šunku a syr na diétnom suchári bez alergénov. Nechcete, aby sa vás všetci pýtali, prečo nejete pizzu, a tak si sadnete obďaleč aj so svojim nudným sendvičom. Potom prichádza torta a sfukovanie sviečok. A vy si opäť uvedomíte, že ani len túto tortu v žiadnom prípade nesmiete ochutnať.

Žiadna pizza, žiadna torta. Žiadna zábava.

Podobné situácie zažíval Brendon od svojich troch rokov, kedy mu doktori zistili potravinové alergie. Časom bol unavený z toho, že sa na oslavách cítil odsunutý na okraj. Všetky tie masovo vyrábané dobroty bez alergénov podľa neho zanechávajú v ústach nepríjemnú chuť. A tak už ako 9-ročný začal v kuchyni experimentovať a vyrábal bezlepkovú pizzu so svojimi rodičmi. Viac ako tri roky zdokonaľoval svoje recepty, no stálo to jednoznačne za to.

Jeho prísne tajné receptúry neobsahujú pšenicu, sóju, mliečne výrobky, orechy, kukuricu, strukoviny, lepok, vajíčka, kazeín, morské plody ani sezam.

Keď mal jedenásť, začal pracovať na recepte na žemľu, pretože si nikdy nemohol dať hamburger. Jediná žemľa, ktorú mohol ochutnať, bola úplne bez chuti a rozpadala sa.

Neskôr sa pustil aj do dezertov, sušienok a obľúbených šišiek, na ktorých pracoval tri roky, pokým chutili ako „normálne”. Pomáhal mu jeho otec, pretože Brandon to nevedel posúdiť, keďže nikdy neochutnal tradičnú americkú šišku.

Pizza

Podľa Brandona nie je život s potravinovou alergiou taký zlý, ak sa ju ľudia snažia pochopiť. Svoje skúsenosti šíri ďalej, aby tak pomohol ostatným deťom, ktoré prechádzajú tými istými problémami. Hovorí, že jeho vášeň pre pomoc ľuďom s potravinovými alergiami ho vždy zavedie do kuchyne.