Čítate etikety na potravinách pred nákupom? Ak áno, tak ste s týmto pojmom už prišli do kontaktu. Maltodextrín je bežnou súčasťou spracovaných potravín ako čipsy, omáčky, rôzne vopred pripravené zmesi na varenie, pudingy, dresingy atď.
No čo je pre mňa najprekvapujúcejšie, často sa primiešava do „fitness zdravých práškov“ – či už ide o proteinové prášky, instantné náhrady jedál, sušené mlieko, doplnky výživy a nachádza sa aj v práškoch ktoré sú označené ako superpotraviny.
Ako ste už asi z kontextu vyrozumeli, maltodextrín je bežná doplnková látka v mnohých spracovaných potravinách. Je dobrá, zlá alebo neutrálna? Mali by ste sa mu vyhnúť? Tipnite si ešte pred prečítaním článku. ?
Ako sa maltodextrín vyrába?
Maltodextrín je biely prášok vyrobený z kukurice, ryže, zemiakového škrobu alebo pšenice.
Aj keď pochádza z rastlín, je vysoko spracovaný. Pri jeho výrobe sa najskôr povaria škroby a potom sa pridajú kyseliny alebo enzýmy, ako je napríklad tepelne stabilná bakteriálna alfa-amyláza, aby sa ďalej rozložila. Výsledný biely prášok je veľmi dobre rozpustný vo vode a má neutrálnu chuť.
Maltodextrín je dosť podobný kukuričného sirupu, pričom hlavným z rozdielov je obsah cukru. Obe látky podliehajú hydrolýze, čo je chemický proces zahŕňajúci pridanie vody, ktorá ďalej napomáha rozkladu. Po hydrolýze je však obsah kukuričného sirupu najmenej 20 % cukru, zatiaľ čo maltodextrín má menej ako 20 %.
Je maltodextrín bezpečný?
Maltodextrín je schválený ako bezpečná potravinárska prídavná látka. Tiež je zahrnutá do výživovej hodnoty potravín ako súčasť celkového počtu sacharidov.
V ideálnom prípade by väčšina vašich prijatých uhľohydrátov (sacharidov) mala byť komplexným uhľohydrátom bohatým na vlákninu, nie potravinami, ktoré rýchlo zvyšujú hladinu cukru v krvi.
Ak teda máte cukrovku alebo inzulínovú rezistenciu, alebo ak vám lekár odporučil diétu s nízkym obsahom sacharidov, mali by ste do ich celkového počtu za deň zahrnúť aj maltodextrín, ktorý jete.
Maltodextrín sa však zvyčajne vyskytuje v potravinách iba v malom množstve. Preto nemá významný vplyv na váš celkový príjem uhľohydrátov.
Sacharidy všeobecne inzulín dvíhajú. No nie rovnakou rýchlosťou. Zelená krivka predsatvuje prirodzený “výkyv”, červená krivka je pre telo nebezpečná a predstavuje toxické hladiny inzulínu.
Maltodextrín má však vysoký glykemický index (GI), čo znamená, že spôsobuje abnormálne zvýšenie hladiny cukru v krvi. Je bezpečné konzumovať ho iba vo veľmi malom množstve, ale diabetici by si mali dať väčší pozor.
Jedálniček pozostávajúce z potravín s nízkym GI sú prospešné pre každého, nielen pre ľudí s cukrovkou. Osobne som zástanca tukovej, proteínovej a nízko sacharidovej diéty, tzv. low carb.
Približne už 5-ty rok sacharidy prijímam v malých množstvách. Do 150 g denne. Na dokreslenie, bežný Európan príjme denne 400-600 gramov. Držím tak celý deň hladinu inzulínu relatívne vyrovnanú a tým pádom nezaťažujem bunkové zdravie.
Prečo je maltodextrín vo vašom jedle?
Maltodextrín sa všeobecne používa ako zahusťovadlo alebo plnivo na zvýšenie objemu spracovanej potraviny. Je to tiež konzervačný prostriedok, ktorý zvyšuje trvanlivosť balených potravín.
Tiež je lacný a ľahko sa vyrába, takže je užitočný pri zahusťovaní výrobkov, ako sú instantný puding a želatína, omáčky a šalátové dresingy. Alebo aj taká n*tella, ktorá má krasnú rozotierajúcu sa konzistenciu – nabudúce si len zo zvedavosti prečítajte jej etiketu v obchode.
Aká je nutričná hodnota maltodextrínu?
Maltodextrín má 4 kalórie na 1 gram – rovnaké množstvo kalórií ako sacharóza alebo stolový cukor.
Je teda maltodextrín bezpečný? Jeho 6 „vážnych“ hrozieb.
1. Maltodextrín dvíha cukor v krvi – extrémne rýchlo
Maltodextrín môže spôsobiť zvýšenie hladiny cukru v krvi, pretože má vysoký glykemický index. To môže byť obzvlášť nebezpečné pre ľudí s príznakmi cukrovky alebo rezistenciou na inzulín. Mimochodom táto rezistencia je pri priberaní problémom číslo 1.
Glykemický index maltodextrínu je dokonca vyšší ako má stolový cukor, v rozmedzí od 106 do 136 (zatiaľ čo stolový cukor je 65).
Ľahko absorbované sacharidy, ako je maltodextrín a cukor, sa rýchlo dostanú do vášho krvného obehu a ak sa sacharidy nepoužívajú na energiu, ukladajú sa ako tuk. (Opäť – jeden z hlavných dôvodom priberania).
Tieto sacharidy sú veľmi odlišné od skutočných komplexných uhľohydrátov z celých zŕn, ktoré sa vstrebávajú pomaly, čo pomáha udržiavať pocit plnosti a energie počas dlhšej doby.
2. Maltodextrín potláča rast zdravých probiotík
Maltodextrín môže zmeniť „zloženie“ vašich črevných baktérií potlačením rastu prospešných probiotík.
Výskum, ktorý sa uskutočnil vo výskumnom inštitúte Lerner Research Institute v Ohiu, spája polysacharidy, ako je maltodextrín s črevnými poruchami spojenými s baktériami. Štúdia z roku 2012 zistila, že maltodextrín zvyšuje bakteriálnu adhéziu* k ľudským črevným epitelovým bunkám a zvyšuje adhéziu E. coli, ktorá je spojená s autoimunitnými poruchami.
*Adhézia = zrastenie tkanív
Ešte viac výskumov poukazuje na to, že maltodextrín podporuje prežitie salmonely, ktorá môže byť zodpovedná za celý rad chronických zápalových ochorení.
3. Vyrába sa aj z geneticky modifikovanej kurkurice
Tá sa v malom množstve pestuje aj na Slovensku a Česku.
Geneticky modifikované potraviny môžu toxicky ovplyvniť niekoľko telesných orgánov a systémov vrátane pankreatických, obličkových, reprodukčných a imunologických parametrov.
Na obrázku bol robený pokus v prírode, kde boli umiestnené dve kurkurice. Vľavo je obrázok z prvého dňa a na druhom je stav na tretí deň. “Organic” je klasicky pestovaná BIO kurkurica a gmo je gmo. Po tomto pokuse je jasné že aj zvieratká dokážu jednoducho rozlíšiť, čo je prírodné a čo je jednoducho umelo vyprodukovaný odpad.
4. Môže spôsobiť alergickú reakciu alebo vedľajšie účinky
Štúdia z roku 2013 uverejnená v časopise Journal of Nutritional Science and Vitaminology uviedla, že spotreba maltodextrínu, najmä pri vyšších dávkach, môže spôsobiť gastrointestinálne príznaky, ako sú plynatosť a aj hnačka. Boli hlásené aj ďalšie alergické reakcie na maltodextrín, ako sú podráždenie kože, kŕče a nadúvanie.
Maltodextrín sa niekedy vyrába z pšenice a vo výrobnom procese sa uvádza, že úplne odstraňuje lepok z pšenice, takže je „bezpečný“ pre ľudí s celiakiou alebo symptómami neznášanlivosti lepku.
Ale aj tak treba dávať bacha. Často je vidieť maltodextrín uvedený v zložkách produktu, ale názov neuvádza zdroj, napríklad pšenicu. Aj keď sa maltodextrín vo všeobecnosti považuje za bezgluténový, ľudia so závažnou alergiou by sa mali vyhnúť jedlám obsahujúcim túto zložku.
5. Nemá žiadnu výživnú hodnotu – prázdna kalória ako alkohol
Lyžička maltodextrínu má asi 15 kalórií, 3,8 gramov uhľohydrátov a to je všetko.
Je tak vysoko spracovaný, preto neobsahuje žiadne živiny. Aj keďže môže zvyšovať hladinu cukru v krvi a podporovať rast škodlivých baktérií v čreve, ako sa preukázalo v štúdiách, pri konzumácii maltodextrínu neexistujú žiadne skutočné zdravotné benefity.
Takže je jednoducho zbytočný.
Zaujimavosť z praxe: Pri vývoji našich lattéčiek sme preto skúmali, koľko % maltodextrínu majú rôzne mlieka v prášku. A boli sme šokovaní, že častokrát aj vyše 10 % percent celkového obsahu!!!
Pre náš metabolizmus je to doslova KATASTROFA.
Aj preto sú naše prírodné elixíry unikátne. Aj keď nám mnohí píšete, že chvíľku trvá, kým sa mlieko vo vode rozpustí. Môžete si byť istý, že neobsahujú žiaden maltodextrín ani iné umeliny a je to 100 % čistá kvalita. Unikátna dokonca v celej Európe.
6. Môže spôsobiť nárast telesnej hmotnosti
Vzhľadom na to, že maltodextrín nemá žiadnu výživnú hodnotu, zvyšuje hladinu cukru v krvi a predstavuje jednoduchý sacharid, jeho konzumácia môže viesť k nárastu hmotnosti.
Keďže sa bežne používa ako prísada do proteinových tyčiniek a „zdravých“ ovocných šťav, pri práškových nahradách jedla atď…
Prekvapený? Ja by som povedal skôr pravý opak. Veď čo má nálepku BIO musí byť 100 % zdravé. No aj tu chytráci našli priestor pre legálne skratky.
Pamätajte však, že maltodextrín pôsobí v tele ako cukor a nepomôže vám schudnúť. To je dôvod, prečo je bežne používaný športovcami a kulturistmi, aby im pomohol priberať na váhe. Tiež sa niekedy odporúča pacientom ktorí majú chronicky nízky cukor v krvi.
Keď už rýchle sacharidy, tak nech sú výživné, zdravšie náhrady maltodextrínu…
1. Stévia
Stévia je nekalorické prírodné sladidlo, ktoré pochádza z listu rastliny stévie. Je to skvelá aternatíva a aj preto sme ju použili v našom rastlinnom proteíne.
2. Datle
Datle obsahujú draslík, meď, železo, mangán, horčík a vitamín B6. Ľahko sa trávia a pomáhajú metabolizovať bielkoviny, tuky a uhľohydráty.
3. Med
Skvelý spôsob ako prijať energiu a doplniť zásoby glykogénu – čistým medom.
Surový med je nefiltrovaný a nepasterizovaný, takže má neuveriteľnú nutričnú hodnotu pre zdravie. Obsahuje 80 percent prírodných cukrov, takže neprekvapuje, že sa nazýva „perfektné palivo“. Kde ho ale kúpiť? Stále som nenašiel dobrého výrobcu. Ak o niekom viete, prosím, podeľte sa o to v komentároch.
Záver: Maltodextrín
Bez zaujatia môžem povedať, že maltodextrín je len ďalšia zbytočnosť, ktorú si vyvinuli firmy s masovou produkciou, aby si mohli nabaliť vrecká ešte viac.
Je to „mŕtva“ látka, ktorá nemá pre človeka reálny zmysel.
Maltodextrín sa používa ako zahusťovadlo, plnivo alebo konzervačný prostriedok v mnohých spracovaných potravinách, masovo produkovaných, ktoré majú dátum spotreby aj 5 rokov. No reálne prežijú snáď aj 20-30 rokov.
Je to umelo vyrobený biely prášok, ktorý možno enzymaticky získať z akéhokoľvek škrobu, ale obyčajne sa vyrába z kukurice, ryže, zemiakového škrobu alebo pšenice. Maltodextrín sa tiež používa v doplnkoch uhľohydrátov, ktoré sa predávajú športovcom a kulturistom ako spôsob, ako zvýšiť hladinu energie.
Niektoré riziká konzumácie maltodextrínu zahŕňajú jeho schopnosť zvyšovať hladinu cukru v krvi, potláčať rast probiotík, toxicky ovplyvňovať niekoľko telesných orgánov a systémov a spôsobovať alergické reakcie alebo vedľajšie účinky.
Existujú zdravšie a prirodzenejšie náhrady než maltodextrín, ktoré tiež poskytujú viac zdravotných benefitov. Týmito sú napríklad stévia, datle a zdravý medík.
Zdroje:
- Štúdia z ktorej som vychádzal – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4940893/