Rozhovory považujeme za spôsob, ako obohatiť vás, ale aj nás. Vďaka inšpiratívnym ľuďom z celého Slovenska sa snažíme priniesť odpovede na rôzne otázky týkajúce sa životného štýlu, zdravia a stravy.
Preto sme si pre vás pripravili ďalší zaujímavý článok zo série našich rozhovorov. Tentokrát nám popredný odborník na silový tréning a životosprávu športovcov, Ondrej Pavlák, priblíži spôsob, ako bojovať s nedostatkom pohybu, čo sú piliere zdravia, povieme si niečo o jeho skvelom novom projekte a aký má názor na prírodné liečivá.
Mal si vždy vzťah k športu? Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa stal silovým trénerom?
Áno mal. V období keď som vyrastal ešte neboli počítače a celý život sa odohrával vonku medzi panelákmi. V lete sa hrával futbal, tenis, basketbal, v zime zas hokej, sánkovačky, lyžovačky. Od zhruba siedmych rokov som hrával futbal, pri ktorom som ostal až do dospelosti. K silovému tréningu som pričuchol ešte v puberte, kedy som s kamošmi chodil do malého provizórneho fitka v bývalej práčovni domu. Tak ako každý mladý chalan, aj ja som chcel mať veľké bicepsy :).
Vždy som vedel že ma to ťahá k trénovaniu ľudí a tréning som vždy považoval ako spôsob upeňovania zdravia. To bol aj dôvod prečo som sa začal venovať sile, tak povediac, na plný úväzok. Po skončení vysokej školy som odišiel do Londýna a počas pobytu tam som absolvoval kurz Charlesa Poliquina (PICP1 a 2). To mi na dlhé roky zmenilo pohľad na trénovanie. Dnes už silu neberiem tak, ako vtedy. Sila dnes pre mňa znamená skôr schopnosť, a to nielen fyzickú.
U svojich klientov si veľmi obľúbený. Tvoj ľudský prístup a znalosti ti prihrali v živote aj veľa slávnych klientov, medzi ktorými sú aj profesionálni športovci. Zmenilo to tvoj prístup k trénerstvu?
Určite áno. Táto práca je do veľkej miery závislá od praxe. Čím viac hodín a klientov trénerovi prejde pod rukami, tým rýchlejšie a lepšie napreduje.
Som, veľmi vďačný, že som s takýmito klientami pracoval. Veľa som sa od nich mohol učiť a tiež sa popri tom menil aj môj pohľad na svet okolo mňa.
Pred takmer desiatimi rokmi si založil Slovak Strength Institute. Čo bolo tvojou hlavnou motiváciou za týmto projektom? A aké 3 hlavné ťa tento projekt naučil?
Hlavnou motiváciou bolo vytvoriť spoločnosť, ktorá bude ponúkať tie najlepšie metódy a postupy pre zlepšenie zdravia, zvýšenie výkonu a dovolia klientom žiť plnohodnotný život bez obmedzení. Chcel som aby sme vo svojej práci hľadali a odstraňovali príčiny a nie symptómy. Hlavne ma naučil trpezlivosti a húževnatosti. Obe vlasnosti sú nesmierne dôležité ak sa snažíte o vytvorenie niečoho, čo ešte neexistuje a nemáte sa od čoho odraziť.
Taktiež ma naučil dôležitosti správneho výberu ľudí do tímu, s ktorým denno denne spolupracujem. Špeciálne v tomto odvetví je dôležité pracovať s ľudmi na rovnakej vlne. Pochopil som, že pokrok a inovácie prichádzajú z neustálej komunikácie a odovzdávania si skúseností. V neposlednej rade ma naučil počúvať a premýšlať nad vecami z klientskej perspektívy. Myslím, že tak ako som formoval tento projekt, projekt formoval aj mňa samého.
Čoraz viac ľudí trpí rôznymi zdravotnými problémami, ktoré súvisia s nedostatkom pohybu alebo ešte horšie, s nesprávnym pohybom. Myslíš si, že sme ako ľudia zabudli, ako naše telá fungujú? Aký problém si počas svojej kariéry trénera riešil s klientmi najčastejšie?
Určite sa menej hýbeme ako sa hýbali naši predkovia, ale myslím si, že problém je aj v tom, že pohyb považujeme za nutnosť, niečo ako prevenciu a nutnosť. Jednoducho povedané, hýbeme sa zo strachu pred ochoreniami, čo nie je príliš šťastná emócia :). Pohyb berieme ako únik, pustíme si hlasnú hudbu do sluchátok a ženieme sa za čo najvyšším výkonom, lebo tak to diktuje doba. Nemyslíme na to, ako cítime pohyb a ako ho dokážeme ovládať.
Pohyb dokáže ďaleko viac, ako len spáliť kalórie, ale toto je téma na samostatný článok. V začiatkoch mojej kariéry ma klienti vyhľadávali kvôli chudnutiu a naberaniu svalovej hmoty. Časom sa ukázalo, že popri tom viem aj odstrániť bolesť a rôzne problémy spojené nielen s pohybom, ale aj so životným štýľom, čo sa dnes vyprofilovalo ako holistický prístup k človeku ako takému. Stále moji klienti chudnú, ale nástrojom nie je len strava a tvrdý tréning.
Tréning a pohyb by mali byť súčasťou zdravého životného štýlu. Často sa však stáva, že keď už ľudia začnú cvičiť, stále sa držia starých zlozvykov alebo zlej životosprávy. Môže nám táto tvrdohlavosť skutočne zabrániť dosiahnutiu lepšieho zdravia? Do akej veľkej miery je kvalitný tréning závislý na životospráve?
V prvom rade, tréning je súčasťou životosprávy a ak sa niekto rozhodne viac hýbať, už to je správny krok vpred. Myslím si, že problém je v motivácii. Ak sme začali cvičiť preto, aby sme schudli a po mesiaci nevidíme zmenu, sme frustrovaní a vzdáme to. Nepremýšlame nad tým, či sa cítime lepšie, či sa nám lepšie spí a či máme viac energie počas dňa. Chudnutie by sme mali brať ako vedľajší efekt zdravého životného štýlu a ak to nejde, jednoducho potrebujeme zmeniť ešte niečo v tom, ako žijeme. Ako som už povedal, potrebujeme holistický prístup.
Povedzme že sa snažíte schudnúť, nastavíte si tréningový režim, stravu, ale neupravíte spánok. My už dnes vieme, že ak sa nekvalitne vyspíme, na druhy deň nás telo núti jesť viac kalórií, sme podráždenejší, strácame schopnosť sústredenia a naša vôľa si vyžaduje oveľa viac sebazaprenia pre dodržanie našeho plánu. Ak to robíme dlhodobo, stojí nás to priveľa energie, energie potrebnej na dodržanie harmonogramu a po čase nastane návrat k starým vzorcom správania a jojo efekt. V ľudskom tele všetko so všetkým súvisí a zmenu by sme mali hlavne cítiť a potom ju aj uvidíme.
Pohyb, strava, spánok, voda – to sú podľa teba “piliere zdravia”. Každý je síce architektom svojho vlastného života, ale vedel by si našim čitateľom poradiť, ktorý z týchto “pilierov” by mali začať stavať/upevňovať ako prvý? Čo ľudia možno najčastejšie podceňujú?
Ešte tam chýba dýchanie, ktoré považujem za akýsi prepínač a synchronizátor v našom tele. Je veľmi ťažké povedať, ktorý z týchto pilierov potrebuje človek (to by malo byť výsledkom celkovej anamnézy životosprávy), ale vo všeobecnosti je to podľa môjho názoru spánok. Tých dôvodov prečo práve spánok je mnoho a bolo by to naozaj na dlho. Povedzme, že spánok má zásadný vplyv na náš fyzický, mentálny a emocionálny život. Je ale potrebné povedať, že tak ako spánok má zásadný vplyv na náš život, tak aj náš život má zásadný vplyv na spánok. Hovoriť a sústrediť sa len na jeden aspekt životosprávy nám nezaručí dlhodobé výsledky, nech je naším cieľom čokoľvek.
Prečo si sa rozhodol pozastaviť svoju kariéru silového trénera? A aké “aha” momenty naštartovali túto zmenu?
Myslím si, že som ju nepozastavil, iba som si zvolil odlišný postup :). Prým momentom bolo to, že aj napriek pedantnej technike v tréningu som si všimol, že sa klientom začali opäť obnovovať zranenia a zväčšovať obvody pásov. Pri dlhodobom silovom tréningu sme ich už nevedeli ďalej posúvať. Niečo podstatné nám utekalo medzi prstami. Druhým momentom bola spolupráca s Denisom Freudenfeldom, ktorý mi objasnil prečo sa to deje a čo je príčinou z pohľadu pohybu.
Neuveriteľne mi to zapadlo do mojich predstáv o pohybe, ale aj v životospráve tak, ako som to v praxi odpozoroval. Tretím dôvodom bolo, že som už prestal veriť v bolestivé “terapie” a tréningom “na plné gule”. U klientov sa snažím pracovať s uvoľnením, nie napätím a toto uvoľnenie prenášať do výkonu. Vyžaduje si to maximálne úsilie našej pozornosti, čo je možno niekedy aj ťažšie. Schopnosť sústredenia je trénovateľná a prenosná do všetkých aspektov života a má zásadný vplyv na jeho kvalitu. Povedzme, že som stále silový tréner, ale na výkon sa pozerám v širších súvislostiach.
Vieme, že tvoj nový projekt bude zameraný na životosprávu, mohol by si o svoje vízii povedať viac?
Nový projekt by mal mať v sebe všetko, čo už bolo spomunté vyššie. Rád by som pretavil svoje skúsenosti aj do prostredia a priestoru, v ktorom sa budú klienti cítiť uvoľnene a bezpečne. Chcel by som im ponúknuť možnosť pochopiť a naučiť sa ovládať svoje telo. Vysvetliť, že sa to dá aj inak, ako len nastúpiť na brutálnu diétu a vybiť zo seba stres a frustráciu. V tomto projekte sa chcem okrem životného štýľu a pohybu venovať aj emocionálnej stránke a toto všetko riešiť ešte komplexnejšie a s väčším zreteľom na individuálnosť každého jedného klienta.
Ako otec 4-och detí toho máš asi celkom dosť aj mimo práce. Ako sa ti ne/darí zvládať rolu otca a manžela?
Uff, na toto by asi mali odpovedať skôr moje deti a hlavne manželka :). Povedal by som, že najväčším problémom je u nás logistika, tým, že treba tie strašie rozvážať do školy a škôlky a poobede na krúžky. Možno o to viac si uvedomujem dôležitosť venovať pozornosť či už deťom, alebo manželke a popri povinnostiach vnímať ich potreby a ich jedinečnosť. Ako otec tak veľkej rodiny začínam chápať, aké je dôležité vedieť, čo je to podstatné, na čom treba bazírovať a, naopak, nechať veci plynúť a povzniesť sa, ak sú nepodstatné.
Čo je napríklad niečo, čo nesmie chýbať v tvojej kuchyni? Aká je tvoja obľúbená kuchyňa, jedlo? Teraz by som povedal, že väčšie hrnce :).
Z pohľadu stravy je u mňa kľúčom rozmanitosť a základom zelenina a kvalitné mäso. Doma si pestujeme veľa byliniek, ktoré sa učíme správne aplikovať. Veľmi rád experimentujem s rôznymi potravinami, ich kombináciami a spôsobmi príravy. Som veľký nadšenec varenia. Veľmi rád si pochutnám na exotických kuchyniach, no nepohrdnem ani tradičnou. Najviac si ale pochutnám na dobrých steakoch :).
Máš nejaké odporúčania pre ľudí, ktorí sa snažia začať so zdravým životným štýlom? Čo by mali zaradiť do jedálnička a čomu sa vyhýbať?
Asi najdôležitejšou radou je byť samostatný, čo sa týka prípravy jedla. Na začiatku je to ťahšie, ale ak sa naučia si jedlá pripravovať sami a preberú zodpovednosť za celý proces, zmena nebude iba krátkodobá. Tiež využívať širokú paletu potravín, byliniek, korenín a rôznych druhov prípravy, aby neskĺzli do rutiny a nudy. Aj toho najlepšieho jedla sa časom prejeme a potom nastane frustrácia. Určite by sa mali prikláňať k čerstvým potravinám (hlavne zelenine) a vyhýbať skratkám a polotovarom. Pri výbere stravy by nás nemal viesť strach, ale skôr zvedavosť. Ak chceme trvalú zmenu životného štýľu, musí nastať aj zmena myslenia, ktorá je nedieľnou súčasťou celého procesu.
Na internete môže človek nájsť veľa informácií o zdraví a výžive, ale nie vždy sú tieto informácie správne. Ktoré stránky považuješ ty osobne za dôveryhodné a odporučil by si ich aj našim čitateľom?
Už nie som až tak dogmatický v tom, čo je správne a nesprávne. Nemám žiadnu obľúbenú stránku na recepty. Inšpiráciu hľadám všade, kde sa dá. Či už je to dobré jedlo v reštaurácii, TV program o varení, ľudia s ktorými sa stretávam, alebo článok v newslettri. Vždy rád vyskúšam nové veci.
Aký je tvoj vzťah k adaptogénom a prírodným liečivám, akými sú aj kurkuma, zázvor, kakao alebo aj medicínske liečivé huby? Myslíš si, že nutrične majú význam? Keďže ovocie a zelenina v dnešných supermarketoch nemá dostatočný obsah antioxidantov a protizápalových látok, myslíš že tieto prírodné “bylinky” môžu byť chýbajúcim doplnkom pre našu imunitu a lepšie hormonálne zdravie ?
Veľmi oceňujem pokrok vedy v skúmaní súvislostí a prírodné “zázraky” v podobe liečivých potravín naozaj považujem za krok správnym smerom. Dôležitou súčasťou celého procesu by ale mala byť spätná väzba. Mali by sme cítiť (uvedomiť si), že tieto veci majú na nás pozitívny účinok, či už v podobe zvýšenej energie, zlepšení zdravotných problémov a celkovo lepšieho pocitu. Ak ale nič také necítime, máme tendenciu zavrhnúť tento postup. Dnes chceme všetko a hneď, ale často potrebuje naše telo skrátka viac času, pokiaľ zaznamenáme signifikantný účinok.
Okrem nutričných hodnôt má každá potravina aj niečo, čo je založené na elektromagnezizme. Je to akýsi čiarový kód každej látky, podľa ktorého naše telo okamžite vie, či ju potrebuje a pomáha, alebo naopak zaťaží a jej spracovanie a vylúčenie nás bude stáť veľa pre život potrebnej energie. To čo pomáha jednému, druhým môže naopak škodiť. V roku 2011 som zažil testovanie, pri ktorom mi chlapík prikázal v ľahu na chrbte aby som zdvihol nohu a snažil sa ju udržať, keď mi ju tlačil dolu, pričom som mal ukazovák pravej ruky na koreni nosa. Nohu som udržal v pohode.
Potom mi povedal, aby som otočil prst tak, že dlaň smerovala hore. Akonáhle som to spravil, mal som problém nohu udržať aj bez toho, aby mi na ňu tlačil. Keď som na neho vyvalil oči, vysvetlil mi, že naše telo má polaritu energie, niečo, ako keď baterka má plus a mínus. Čím väčší rozdiel zaznamenám, tým “zdravší” som. Potom prišiel rad na testovanie potravín. Postupne mi vkaldal flaštičky so vzorkami potravín do pravej ruky a testoval, či nohu udržím.
Keď prišlo na rad mlieko (od malička som nemal mlieko rád), nebol som schopný nohu vôbec udržať. Keď mi flaštičku prehodil do ľavej dlane, mohol sa mi na tú nohu zavesiť celou svojou hmotnosťou a nerobilo mi to problém. To ma dostalo. Od tej doby sa na problém nutričnej denzity pozerám inak.
Na týchto princípoch je založená biorezonancia alebo homeopatia, ba dokonca aj osteopatia. V spoločnosti zaznamenávame postupnú zmenu postojov, ale ešte asi chvíľu potrvá kým príjmeme myšlienku, že potraviny majú aj subatomárne princípy, na ktorých fungujú a dokážu pomôcť. Pokiaľ ide o imunitu alebo hormonálny systém, nemali by sme sa spoliehať na zázračnú pilulku alebo bylinku. Určite vedia pomôcť ale mali by byť súčasťou väčšej zmeny.
Myslíme si, že z tohto článku si každý niečo odnesie. Spoveď odborníka na danú oblasť oceníme v každodennom rozhodovaní, ale aj pri premýšľaní nad tým, ako zintenzívniť zdravý životný štýl, ktorý ovplyvňuje nielen fyzickú krásu, ale aj tú psychickú. Veľmi pekne ďakujeme za skvelý rozhovor a veríme, že sa vám páčil.
Ak vás zaujíma oblasť krásy, nezabudnite si prečítať rozhovor s dermatologičkou MUDr. Lenkou Džubákovou. Pleť ako zrkadlo zdravia.
Diskusia