Francúzsky a taliansky jazyk boli súčasťou môjho každodenného života, keďže som pracovala ako tlmočníčka a veľa cestovala. Vtedy som bola v kuchyni minimálne. Ale po narodení Adamka sa môj život otočil a úplne prirodzene som sa častejšie ocitla práve v kuchyni.
- Si autorkou unikátnej kuchárskej knihy „Tak ma mama naučila“. Predpokladáme, že nebude iba o varení. Prezraď nám viac.
Kniha vznikla počas materskej dovolenky, kedy som si povedala, že chcem čo najestetickejšie zachytiť rodinné recepty. Všetko, čo si ja pamätám z detstva som chcela uchovať pre syna a jeho generáciu. Zemiakové šúľance a (ne)obyčajné kysnuté koláče, ktoré sa mne najviac prepájajú s pohodou doma u babky v kuchyni.
- Keďže tvoja prababka tvorí obrovskú súčasť knihy, čo ťa na nej najviac inšpirovalo?
Bola to babka mojej mamy, trávili spolu celé leto u starkej na dedine. Všetko, čo vedela naučila moju mamu a mama to naučila mňa. Naša starká bola veľmi pokroková žena, ja tvrdím, že predbehla svoju dobu. Bola šetrná, zero waste, všetko vedela spotrebovať a vedela sa vynájsť v každej situácii. Pre mňa veľký ženský vzor a inšpirácia.
- Spomínaš si na tie najvzácnejšie momenty z detstva, ktoré si prežila práve so svojou mamou alebo starkou v kuchyni?
Moja mama nám vždy vypekala, čo si pamätám. Som z troch detí a bolo jednoduchšie a lacnejšie nám upiecť plech perníku ako kupovať malé čokoládky. Čarovné boli chaty, kde nám mama piekla chlieb v murovanej peci alebo robila džemy, z lesného ovocia, čo sme nazbierali na túre.
- Kedy nastal zlom v tom, že si si uvedomila, čo pre teba varenie a pečenie znamená a dala mu úplne nový význam?
Jedlo je súčasťou našich dní. Žiaden extrém nie je dobrý. Ja sa snažím, aby som vedela o potravinách, ktoré jem, čo potrebujem. Sezónnu zeleninu a ovocie mám od otca zo záhrady a inak sa snažím nakupovať na farmárskych trhoch a obchodoch. Vo svojich knihách píšem recepty v pôvodnom znení mojich babiek a prababiek. Rozmer, ktorý sa snažím dávať jedlu, je spomaliť a užiť si spoločné stolovanie.
- Aký hlavný rozdiel vidíš vo varení z obdobia tvojej babky a zo súčasnosti, keď sme všetci tak trochu uponáhľaní?
Moje starké boli sebestačné. Väčšinu potravín si dopestovali a dochovali. Ja si musím takmer všetko kúpiť. Čiže zháňanie kvalitných surovín, určite.
- Ktorý recept z knihy „Tak ma mama naučila“ je tvoj najobľúbenejší?
Všetky sú moje obľúbené, preto sú všetky tam!
- V tvojej knihe používaš tradičné recepty a bežne dostupné ingrediencie, no zároveň sa snažíš prispôsobiť aj pomerne tým novým ako je napríklad čaj matcha. Akú skúsenosť máš práve s touto superpotravinou?
Matcha čaj mám rada. Ale raz som potrebovala Adamka zabaviť a chcela som, aby si povykrajoval keksíky. Prišlo mi zaujímavé použiť matcha čaj na zafarbenie cesta. Fungovalo to výborne.
- Našu ponuku nápojov sa snažíme rozširovať o ďalšie prospešné superpotraviny. Ktoré ďalšie si vyskúšala aj ty a myslíš si, že by ich mal zaradiť každý do svojho jedálnička?
Ja veľmi verím včelím produktom. Okrem medu, jem pravidelne peľ a materskú kašičku.
- Okrem iného, si aj mamička a toto „povolanie“, celkovo rodina, má u teba asi najvyššiu prioritu. Je to tak?
Áno. To, že som mama, beriem ako najväčší dar, aký som mohla od života dostať. Možno to príde niekomu ako klišé, ale je to tak.
- Vrátime sa ešte k jednej tvojej knihe „Bohémky“, ktorá prišla ako druhá v poradí. Čo si predstavuješ pod týmto pojmom?
Všetky sme viac alebo menej Bohémky.
- Dá sa tvrdiť, že táto kniha je o ženách pre ženy, o matke a dcére, o dospievaní. Ženy majú toho naozaj veľa spoločného, však?
Ženy sú pre mňa fascinujúce stvorenia. Milujem ženský svet a milujem byť ženou. Na každom vzťahu treba pracovať, či už to je mama a dcéra, alebo s kamarátkami, na každom jednom. Ženy sú pre mňa ako bonbóny, každá sme iná… ale keď chceme, máme toho veľa spoločného.
- Plánuješ do budúcna prísť s pokračovaním tejto úžasnej knihy, alebo dokonca s úplne novou knihou?
Ja nikdy nerobím pokračovania. Ničoho. Píšem novú knihu, úplne od začiatku. Zatiaľ sa volá len KNIHA III. Sama som zvedavá, ako sa začne kryštalizovať a aké kontúry naberie. Pre mňa to je tiež až do konca prekvapenie. Alebo bude tiež veľmi ženská. To je jediné, čo je jasné už teraz.
- Aké je tvoje motto, ktoré si pripomínaš, ktoré ťa možno viedlo aj počas písanie týchto kníh a ktorým by si zároveň povzbudila našich čitateľov?
Nemám konkrétne motto. Vždy robím všetko najlepšie ako viem, a snažím sa načúvať svojej intuícii, tá ma ešte nesklamala.
Diskusia