Rozhovor – Nikoleta Kováčová (Surová dcérka)

S vegánstvom som začala, keď som pracovne pricestovala do Indie. Najskôr to bolo z núdze, keďže v Indii sa nedalo stravovať tak ako som bola zvyknutá. Takže som hľadala, ako sa stravovať. A práve vtedy ma inšpiroval môj najlepší kamarát, ktorý sa už chvíľu vegánsky stravoval.

Všetko som si naštudovala a o týždeň som už jedla rastlinne. Potom sa pridala okrem núdze aj etická a ekologická stránka veci. V samom centre vegánstva je pre mňa myšlienka spravodlivosti.

To ako sa správame k zvieratám, našemu životnému prostrediu a sebe navzájom spravodlivé nie je. Preto som pri vegánstve zostala, na lepšom a spravodlivejšom svete mi vždy záležalo.
A teraz po 7 rokoch som autorka dvoch kuchárskych kníh o vegánstve a vediem aj úspešný blog, kde sa venujem hlavne receptom a vegánstvu. Je to moj part time job.

2.Ako reagovalo tvoje okolie a rodina? Podporovali ťa v tom?

Kedže som bola už dospelá a moja rodina vždy vedela, že si spravím po svojom, tak ma podporovali. Mama, sestranica aj bratranec sú teraz vegetariáni/vegáni. Zvyšok rodiny je s tým tiež vyrovnaný a sú radi, že sa mi darí.

3.Čo ťa inšpirovalo založiť si blog a neskôr YouTube kanál?

Blogovala som už od strednej školy, keď to začalo byť populárne medzi mojimi spolužiakmi. Takže som vždy o niečom blogovala, len som menila tému a teraz sa zmenila na recepty. Youtuberi boli tiež veľmi populárni, keď som začínala s vegánstvom, takže som to chcela skúsiť. Popri cestovaní a modelingu som mala na videá a tvorbu čas.

4.Okrem iného, máš za sebou už niekoľko zaujímavých spoluprác či vegánskych projektov. Podľa čoho si vyberáš, s kým chceš spolupracovať a ktorá je pre teba tá naj?

Ideálna spolupráca je pre mňa so značkou, ktorú sama používam alebo produktom, ktorý by som si aj tak sama zadovážila. Takže podľa toho si vyberám väčšinu spoluprác. Potom aj podľa zaujímavosti produktu či kreatívy kampane.

Vegánstvo

5.Často spolupráce aj odmietaš?

Teraz odmietam čoraz viac spoluprác. Vyberám si len tie, ktoré sú pre mňa top. A niektoré obdobia spolupráce vobec neberiem, lebo na ne nemám čas. Uprednostňujem prácu na mojich projektoch a receptoch. Na spoluprácach nie som závislá, je to len bonus k práci, za čo som rada. Preto moji fanúšikovia nebudú počas decembra vystavení neustálym reklamám a tlaku na nakupovanie darčekov.

6.Keďže na sociálnych sieťach nie si žiaden nováčik, prezraď nám, ako zvládaš povinnosti s vytváraním obsahu a udržaním si svojho publika. Pociťovala si na sebe niekedy nejaký ten „social“ nátlak?

S nejakým tlakom sa stretne asi každý tvorca. Popri práci a projektom vždy narážam na limity toho, čo dokážem pripraviť a niekedy je to stresujúce. Človek to musí pustiť z hlavy. Pokiaľ človek robí tak, ako najlepšie vie, tak to musí stačiť. Týždeň mám rozdelený medzi moju prácu v digitálnej agentúre a prácu bloggera. Pracujem cez víkendy a našťastie to zvládam, lebo tvorba receptov pre mňa nie je práca, ale zábava a aj relax.

7.V čom si myslíš, že je rastlinná strava lepšia ako bežná strava s obsahom živočíšnych potravín?

Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Ak človek prechádza na vegánstvo tak si zvyčajne musí veľa vecí naštudovať a ak si stravu správne nastaví, zrazu ju má vyváženejšiu ako niekto, kto sa o svoje stravovanie extra nestará a je všetko. vacina ľudí ma tragický nedostatok vlákniny, to u vegánstva naozaj nehrozí. Rovnako človek získa viac vitamínov a minerálov ako vitamín C, kyselina listová, draslík… Rastlinná strava človeka naučí jesť naozaj pestro a veľké porcie zeleniny, čo má obrovskú výhodu.

8.Aký máš názor na kávu a kofeín všeobecne? Je známe, že mnoho ľudí si nevie predstaviť kávu bez cukru a mlieka, obzvlášť toho živočíšneho.

Kávu nepijem, nikdy mi nechutila a nenašla som si k nej cestu doteraz. Ani ku káve ani k pivu. Tieto veci používam len pri pečení zákuskov alebo varení s pivom, hah. Ale možnosti sú už bohaté aj pre kávičkárov, značky predávajú už špeciálne mlieka pre baristov. Aj mandľové mlieko sa dá krásne napeniť. Človek si musí nájsť tú možnosť ktorá mu najviac sedí a skúšať. Niekomu najviac vyhovuje ryžové mlieko, niekomu napríklad ovsené.

9.Vyskúšala si okrem vegánstva aj iné stravovacie smery alebo „diéty“? V čom sa líšili a ako na teba vplývali?

Pred vegánstvom som sa stravovala na high proteinovo podla jedalnicka od trenera z fitka. Bolo to utrpenie, najhoršie bolo obmedzovanie sacharidov, dokonca aj ovocia. Otestovala som si len toľko, že zlou – nevyváženou a málo kalorickou stravou si človek može naozaj vybudovať prejedanie a iné nezdravé návyky.

Aké sú podľa teba najčastejšie chyby v stravovaní Slovákov? Máš teda pocit, že ľudia o svoje zdravie nedbajú až do takej miery, akej by mali?

Podľa mňa stále jeme málo zeleniny, strukovín, málo orechov, semien aj málo ovocia v čerstvej forme. Sme naučení na malú misku šalátu ako prílohu a strukoviny nevnímame ako niečo doležité. Našťastie sa to postupne mení, ale ešte sme ďaleko od ideálu.

Ľudia čelia mnohým začiatočníckym chybám, kedy si myslia, že vegánstvo je o šaláte a nemôže mať dostatočné zastúpenie bielkovín a iných dôležitých živín. Je však potrebné, aby sa podobným dezinformáciám vyhli, a o to sa usiluješ aj ty. Sú potom ľudia často (príjemne) prekvapení?

Mýtov o vegánstve koluje a pretrváva veľa. Teraz už vieme, že vegáni majú dostatok bielkovín a sú plnohodnotné. Keďže ľudia nemajú predstavu ako vyzerá vyvážená vegánska strava a predstavujú si ju ako šalát, je to pochopiteľné.

Ked zistia aká pestrá a dobrá rastlinná strava môže byť, tak sú určité prekvapení. teraz máme veľkú ponuku aj menej zdravých ale veľmi užitočných polotovarov, ktoré nahradia syr, jogurt, mäso… človeku naozaj nemusí chýbať žiadna chuť a může si dat aj skvelú vegánsku pizzu a burger.

Ak by si porovnala vegánstvo v čase, kedy si začínala a terajšiu dobu, myslíš, že sa niečo zmenilo?

Zmenilo sa toho naozaj veľa. Keď som s vegánstvom začínala, tak stále bolo na trhu hlavne tofu a potom nejaké nátierky. teraz v bežnom supermarkete človek nájde majonézu, jogurty, mlieka, smotanu a kopec iných jedál, ktoré pomůžu každému hladnému vegánovi.

Je to oveľa jednoduchšie, ale stále je čo zlepšovať, aby vegánstvo bolo dostupné všade a pre každého. Potom bude naozaj vegánov a reducetariánov pribúdať, keď už niekto nebude musieť robiť kompromis a hľadať pracne kde sa najesť.

Často počúvam od iných ľudí to, že tento životný štýl je finančne náročnejší? Avšak, myslím si, že je to do istej miery ďalší veľký mýtus. Povedz nám ako to vníma tvoje skúsené ja?

Vegánstvo je tak drahé, ako si ho človek nastaví. Na slovensku nie sú základné potraviny ako strukoviny, obilniny, zelenina, semienka či ovocie nijak drahé. Vegánstvo sa predražuje, keď človek kupuje veľa polotovarov, ktoré nie sú nijak nutné.

Ja si občas doprajem aj drahšie potraviny, chodím do reštaurácií a stále ma vegánstvo vychádza lacnejšie ako ma vychádzalo varenie a stravovanie predtým. Často nakupujem drahšie veci ako bio quinou, bio orechy a lokálnu zeleninu, lebo to beriem ako investíciu do zdravia.

Povedala by som, že tvojou hlavnou súčasťou po pracovnej stránke je kniha Slovegán, a dokonca aj Slovegán 2. Obe tieto knihy majú nesmierny úspech. Aké recepty v nich nájdeme?

Slovegán čerpá inšpiráciu z jedál a chutí, ktoré si všetci pamätáme z kuchýň našich rodičov a starých rodičov. Zároveň ale dokazuje, že slovenská kuchyňa dokáže držať trend s aktuálnymi trendmi v gastronómii.

Podobne ako prvá časť, aj táto obsahuje 78 tradičných slovenských receptov v netradičnej vegánskej verzii. V šiestich kapitolách tak dopĺňa a rozširuje zbierku veganizovaných receptov o ďalšie jedlá našej milovanej slovenskej kuchyne ako napríklad tatarák, ryžový nákyp, žemľovku, granadír, stroganov, krémeše alebo šamrole.

Zo Slovegán 1 sú veľmi obľúbené jedlá sviečková, hlivový guláš, segedín, osie hniezdá či punčová torta. Myslím že v knihách človek nájde skoro všetko na čo by mohol dostať chuť.

Veľa Slovákov má množstvo predsudkov a bezmäsitú stravu hneď odsúdia. Čo by si týmto ľuďom odkázala a ako by si ich podporila v tom, aby sa tejto stravy nebáli?

Človek za skúšku nič nedá. Stačí začať nejakými vegánskymi jedlami v podnikoch, niečo si doma uvariť, možno sa odvazit na bezmäsitý pondelok či tyzden, mesiac. Hlavne postupne, aby sa človek mal čas prispôsobiť a premyslieť si to.

Drastické zmeny sú najhoršie.