Čo znamená zdravie vo vašom slovníku? Význam tohto slova môže pre jedného znamenať niečo úplne iné ako pre druhého. Pre nás to nie je len to fyzické, ale aj psychické, ktoré je veľmi dôležité. V tomto článku, zo série našich rozhovorov, vám predstavíme známu špecialistku na výživu, Tinu Zlatoš Turnerova, ktorá nám prezradí viac zo svojho života, ale aj to, čo pre ňu znamená práve spomenuté zdravie a výživa.
Vieme o tebe, že si špecialistka na výživu, správnu životosprávu a vyštudovala si telesnú výchovu. To znamená, že už od mladého veku si mala blízko k zdravému životnému štýlu a športu?
Áno, samozrejme, už ako 6 ročná som organizovala preteky v behu pre susedky aj s odmenami za umiestnenie. Fascinoval ma pohyb, beh a hry, plávanie aj bicykel, pingpong, ale aj šach a karty, rybolov. Zdravie, sila a vitalita boli pre mňa vždy v podvedomí prvoradé. Môj otec ma naučil jesť hlavne ryby, keďže ich lovil a pripravoval maďarské špeciality. Mama ma zase viedla k domácej varenej strave. Cítila som už v dorasteneckej atletickej reprezentácii, že výživa úzko súvisí s výkonom a telom, avšak za komunistickej éry sa ku nám z tejto oblasti mnoho poznatkov nedostalo, akurát štúdie o hladovkách ruskej školy, ktoré som začala praktizovať od 15 rokov.
Okrem toho sa venuješ agličtine, fotografovaniu, chvíľu si pózovala aj pred objektívom a herectvo je tiež niečo, čo ťa nesmierne baví. To všetko stíhaš? Ale pravdou je aj to, že človek má potenciál na množstvo vecí…
Vďaka mojim rodičom, ktorí ma viedli vždy na rôzne smery, umelecký, estetický, som chodila na balet, výtvarnú a hrala som viac rokov na priečnu flautu. Bola som naučená, že okrem športu treba robiť a vedieť aj niečo poriadne. Jazyky ma bavili, angličtina ma dostala úplne až tak, že som sa rozhodla pre štúdium na Filozofickej fakulte, tlmočila som významné konferencie a prekladala som na štátnej úrovni, vyskúšala som si všetko v rámci odborov, ktoré ma zaujímali. Každý si nájde čas presne na to, na čo si čas chce nájsť. Deň je dosť dlhý na to, aby sme svoju energiu nemárnili, ale smerovali tam, kde nám prináša dobrý pocit a naplnenie.
Na fotografovanie pred objektívom ma oslovil na ulici Ondrej Majer – známy slovenský model, ktorý si otvoril agentúru Slovak Model Management. Boli to úžasné skúsenosti aj z práce v zahraničí a naučila som sa, ako zvládať stres pred kamerou alebo objektívom. Táto práca ma neskôr žačala zaujímať spoza objektívu, čo je pre mňa omnoho viac naplňujúce.
Zo všetkých aktivít sa práve beachvolejbal stál pre teba vrcholovým športom. Prečo?
Bola som reprezentantkou v behu a keď sa mi stalo fatálne zranenie, bol možný pre mňa iba beach volejbal, ktorý bol ten najúžasnejší šport, aký som kedy mohla robiť. Sloboda v plavkách, výskoky do výšky, pády do piesku, šprinty, koordinácia, zábava a spolupráca s parťáčkou, výzvy v súbojoch…Piesok je pre mňa jedinečný element, ktorý ku mne patrí rovnako, ako všetko, čo som v živote objavila a cítim, akoby som objavila samú seba. Len beach volejbal ma dokáže tak vtiahnuť do deja, že nemyslím na nič iné, len na hru, ktorú práve hrám.
Kde si začínala trénovať a ako vyzerali tvoje tréningy?
Úplne prvý tréning som mala na Slnečných jazerách v Senci s dievčatami z klubu Slávia Senec. Bolo to skvelé a okamžite som vedela, že to je moja cesta. Neskôr som denne trávila hodiny na tréningových kurtoch pri FTVŠ v Bratislave a tiež na Slávii Agrofert v Petržalke, kde do dnes trénujem a kde sídli aj moja beach volejbalová akadémia.
Tréningy som koncipovala podľa zahraničnej literatúry, ktorá bola dostupná a pripravovala som tréningy najmä podľa olympijského víťaza Karcha Királyho. Tréningy trvali denne aj 8 hodín a bola som ochotná makať aj v daždi, v zime, skoro ráno aj neskoro večer.
Pre športovca je nevyhnutné zostať v psychickej pohode a mentálny tréning je u športovcov v zahraničných kluboch niečo bežné. Mala si alebo máš mentálneho coucha? Čo taký tréning obnáša?
Toto som nikdy neriešila, nakoľko to vždy zvládal náš tréner, ktorého sme mali, alebo sme si pomohli sami. Dosť mi svojho času pomohla aj jóga, objaviť mechanizmy, ako zostať v kĺude a pohode aj na kurte. Pomáhal mi však aj manžel Vlado Zlatoš, neskôr v kariére, na ktorého názor dám a snažím sa ho aj počúvať.
Mávaš aj ty dni, kedy sa necítiš vo svojej koži? Ako prekonávaš takéto ťažšie obdobia?
Ja myslím, že ako ľudia sme v tom každý rovnako, len niekto možno viac, niekto možno menej. Môj život nikdy nebol ustlaný na ružiach, doma som nebývala od svojich 12 rokov, tak som odkázaná dlhý čas sama na seba, a to prináša, samozrejme, nielen ťažké chvíle, ale aj ťažké obdobia. Mám pocit, že žijem už piaty život za ten čas, čo som na svete. Jedno je dôležité, keď nejde o život, nejde o nič. Toto je dobré mať stále na pamäti. Ťažšie obdobia je potrebné prekonať tak, že ich proste treba prežiť a zabojovať. Tieto stavy nás väčšinou posúvajú do vyšších levelov.
V úvode som už naznačila, že si špecialistka na výživu. Čo pre teba znamená výživa? Ako by si ju definovala?
Je to benzín do nášho motora. Na jej kvalite závisí jednak krátkodobý výkon, ale zároveň aj dlhodobé zdravie. Kvalita mentálnej energie, psychiky, vnútorná sila, povaha, vlastnosti, hormóny a výživa ovplyvnňuje absolútne všetko, čo sa nás týka. Preto ak chcete žiť naplno a naplniť svoje možnosti, ktoré tu na zemi máme, ako základ musí byť kvalitná energia vo forme stravy.
Pre mňa osobne je to od detstva veľmi veľká oblasť záujmu a zaujímavostí. Od kedy som chcela vynájsť liek proti smrti, ako aj substanciu na skákanie a rýchly beh (mala som cca 6 rokov), až po realitu ktorú žijem posledné roky a snažím sa pomáhať ľuďom svojimi poznatkami a skúsenosťami z tejto oblasti.
Máš, nepochybne, úžasnú postavu, ktorú by chceli mať snáď všetky ženy. Ako vyzerá tvoj bežný jedálniček, ktorým sa udržuješ v kondícií?
Ťažko je opísať každý detail a princíp, ktorými sa riadim aj preto, že každý sme iný a na každého platí niečo iné. Je dobre poznať sám seba, ako a na čo naše telo reaguje. Jedna vec je mať poznatky a druhá vec je ich uviesť do praxe a reality. Nedopustím však na denný pohyb, aj keď len minimálny, na kvalitný tréning, ktorý ma ale musí baviť. Nič nebudem robiť len preto, že z toho niečo mám. Aj s manželom jeme dvakrát za deň, snažím sa držať low carb protokolu, ale hlavným cieľom je zdravie aj preto, že už len náznaky obezity sú zákaldom pre širokú škálu zdravotných problémov.
Čo by si odporučila ľuďom, ktorí sa hľadajú v oblasti stravy a menia, povedzme k lepšiemu, svoje stravovacie návyky?
Treba vytrvať. Výslekdy neprídu hneď a tak to má byť. Len to, čo nadobudneme časom, trpezlivosťou a tvrdou prácou, má ozaj zmysel a zotrvá. Takisto nájsť samých seba, čo na vás platí, čo vám funguje a čo vám pasuje do života, ktorý máte.
Všetkých nás zasiahla nepríjemná udalosť, kvôli ktorej sme niekoľko týždňov trávili čas doma. Zmenilo sa niečo počas karantény?
Isteže. Tak, ako sa menia okolnosti, ľudia, čas, priority, vlastnosti, mení sa cela spoločnosť a základným znakom života je zmena, preto sa jej netreba báť. Je dobre si aj oddýchnuť od rutiny a je dobre premýšľať nad hodnotami, zastaviť sa, konečne mať čas, aj keď na úkor možno slabšej ekonomiky. Všetko je tak ako má byť.
Popri všetkých aktivitách si, predovšetkým, mama a rodina je, myslím si, na prvom mieste. Snažíš sa nájsť balans medzi prácou a rodinou alebo tomu nechávaš prirodzený priebeh?
Absolútna priorita a hodnota je pre mňa rodina. Starostlivosť o Ameliu a Vlada, vytvárať spokojný a pokojný domov plný lásky a podpory, miesto, kde prídeš a cítiš sa naplnený, miesto, kde dobíjaš energiu. Všetko ostatné je až potom. Práca je hlavný zmysel našho bytia a smerovanie celej energie toho, čo vytvárame. Všetko sa snažím mať perfektne vybalansované a v žiadnom prípade by som neuprednostnila prácu pred rodinou.
Aké sú tvoje plány do budúcna, čo sa týka športu či ďalších aktivít?
Plány mať môžem, avšak zdravie a čas ma limitujú zo všetkých strán. Momentálne ma čaká operácia, rekonštrukcia ramena pravej ruky, kedže hrám celý život volejbal a jednostranné zaťaženie si pýta svoju daň. Takže budem skúšať opäť nové zážitky s tým, čo budem môcť robiť v oblasti pohybu. Čakajú ma ale super spolupráce, nové výzvy, nové produkty, je sa rozhodne na čo tešiť.
Je niečo, čo by si odkázala našim čitateľom na záver? Máš nejaké životné motto?
Je toho určite viac, ale možno by som vypichla práve porekadlo, ktoré som sama napísala. Je pravdivé a odkedy mám kúsok rozumu, tak sa ním riadim. “Plody, ktoré sú príliš vysoko netrhaj, počkaj, kým dozrejú, klesnú nižšie a budú ti na dosah.”
Tine ďakujeme za úžasný rozhovor a všetky zdieľané informácie.
Ak sa vám naše rozhovory páčia a zaujíma vás téma zdravia a fitness, nezabudnite si prečítať článok s Luckou z Fitshakera. ?
Diskusia