Ako sa hovorí: “sme to, čo jeme” . Vieme ale skutočne, čo do seba dávame?
Na prvý pohľad zdravá potravina, super fit marketingové názvy, ktoré nás úplne oblbnú.
Pozrieme na zadnú stranu obalu s tými malými písmenkami a zbadáme hromadu umelých prísad. No častokrát nanešťastie ani polovici názvom nerozumieme.
Platí pravidlo, čím menej ingrediencií to obsahuje, tým lepšie. A ešte lepšie ak všetkým rozumieme čo znamenajú a poznáme ich.
Práve tie umelé prísady v potravinách nedokážeme vidieť a ani chuťou rozoznať.
Zoberme si napríklad taký hamburger. Na prvý pohľad si povieme, veď čo je na ňom také zlé? Pečivo jeme denne, mäso tiež, super, je tam aj nejaká tá zelenina a veď tá trocha dressingu nás nezabije. V podstate všeobecne vzaté si povieme, že všetky makroživiny tam sú (bielkoviny-mäso, tuky-dressing, sacharidy-žemla) aj mikroživiny- zelenina.
No opak je pravdou.
Aj stopercentne mäsová fašírka v hamburgeri pravdepodobne obsahuje viacero umelých prísad ako stabilizátory, ktoré zabezpečujú, že si počas tepelnej úpravy udrží tvar, a dochucovadlá, ako je soľ, paprika či cibuľový prášok.
Prísady sú asi aj v žemli a obložení – zabraňujú rozmnožovaniu mikroorganizmov a udržiavajú svieži vzhľad.
Umelé prísady, ktorým by sme sa mali vyhnúť
Stabilizátory, umelá prísada ako lepidlo
Zabraňujú rozdeleniu emulzií, napríklad majonézy, na olejovú a vodnú zložku, čím pomáhajú udržať textúru a konzistenciu potravín.
Živiny
Nahrádzajú vitamíny a minerály, ktoré sa zničili pri spracúvaní, alebo obohacujú potraviny, ktoré tieto látky prirodzene neobsahujú.
Konzervačné látky
Zabraňujú kazeniu a predlžujú trvanlivosť. Spomaľujú rozmnožovanie mikroorganizmov a priebeh chemických reakcií, pre ktoré by sa potraviny inak stali nejedlými alebo by nadobudli nepríjemnú chuť.
Umelé arómy
Umelé arómy sú odvodené od chemických látok vyrobených v laboratóriu, nemajú žiadnu výživovú hodnotu a plodinu, ktorej vôňu majú pripomínať.
Dnes ich môžeme nájsť takmer vo všetkom, ako sú chlieb, cereálie, ochutený jogurt, polievkové a kokteilové zmesi, takže je ťažké vyhnúť sa im.
Každá umelá aróma v potravinárskom priemysle má nejaký škodlivý vplyv na zdravie. U ľudí sa môže vyvinúť neurotoxicita, vývojová a reprodukčná toxicita, alergia či dokonca rakovina.
Obohatená pšenica, zamaskovaná umelá prísada
Pšenica je dnes jednou z obilnín, do ktorých sa často pridávajú rôzne „zlepšujúce“ prísady.
Znamená to, že výživné látky, ako sú niacín, tiamín, riboflavín, kyselina listová, železo a iné kľúčové živiny sa zo pšenice ako prvé odstránia počas procesu rafinácie vysokými teplotami a chemickými látkami.
Následne sa do takto znetvorenej múky pôvodné živiny vracajú.
Platí to pre pšenicu, raž či iné obilniny. Obohatená múka je v skutočnosti len rafinovaná múka, do ktorej pridali niekoľko živín, ale nie v dostatočnom množstve a kvalite na to, aby ste z nej dokázali vyrobiť nutrične bohaté potraviny.
Hydrogénované alebo destilované oleje
Proces destilácie sa najčastejšie využíva pri výrobe palmového oleja a oleja z palmových jadier. Pri tomto procese sa olej ohreje a rýchlo vychladí tak, aby sa rozložil na zlomky.
Takto sa stávajú vynikajúcimi konzervantmi, pretože celá enzymatická aktivita sa v oleji počas procesu hydrogenizácie neutralizovala.
Hydrogénované oleje2 sú také, ktoré sú často v prirodzenom stave zdravé, ale rýchlo sa stávajú nezdravými pri ich výrobe a spracovaní.
Podstatou je, že proces filtrácie oddeľuje väčšinu kvapalnej časti v oleji a zanecháva vysokú koncentráciu pevného, nezdravého tuku.
Glutamán sodný
Potravinová prísada MSG je v podstate toxín, ktorý sa ukrýva za desiatkami názvov,
ako sú prírodná aróma, kvasnicový extrakt, autolyzovaný kvasnicový extrakt, guanylan disodný, inozinát disodný, kazeín, keratín, hydrolyzovaný hrachový proteín…
MSG (anglická skratka) nie je výživnou látkou, vitamínom alebo minerálom a nemá žiadne zdravotné prínosy. Ide len o zvýrazňovač chutí.
Vysoko fruktózový kukuričný sirup
Pred niekoľkými rokmi, americká spoločnosť Corn Refiners Association požiadala Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), aby umožnila používať názov „kukuričný cukor“ ako alternatívne označenie pre vysoko fruktózový kukuričný sirup.
Dôvod?
Príliš veľa ľudí zistilo, ako smrteľný je tento sirup pre ľudské telo. Spôsobuje inzulínovú rezistenciu, cukrovku, hypertenziu, zvýšenie telesnej hmotnosti, nehovoriac o tom, že sa vyrába z geneticky modifikovanej kukurice.
Benzoát draselný a benzoát sodný
Tieto chemikálie majú schopnosť spôsobiť vážne poškodenie DNA v mitochondriách až do takej miery, že ju úplne deaktivujú: úplne ju zlikvidujú.
Benzoát draselný sa často objavuje v zdanlivo neškodných potravinách, ako sú jablčný ocot, nízkotučné šalátové dresingy, sirupy, džemy, olivy a nakladaná zelenina. Je rovnako nebezpečný ako benzoát sodný.
Acesulfám draselný
Acesulfam-K, známy aj ako acesulfám draselný, predstavuje jednu z rozšírených potravinových prísad, ktoré sa použ
ívajú na sladenie potravín a nápojov.
Obavy panujú prevažne v tom, že spôsobuje nádory štítnej žľazy.
U myší rozvoj týchto nádorov trval len 3 mesiace od začatia jeho konzumácie. Za toto obdobie sa koncentrácia uvedenej látky v konzumovanom jedle pohybovala medzi 1 až 5 %.
Ide o veľmi krátke obdobie, preto sa predpokladá, že táto látka musí mať na telo výrazné karcinogénne účinky.
Sukralóza
Sukralóza je jednoduchý chlórovaný cukor, chlórkarbón. Je to dráždivý, krutý atómový prvok, ktorý sa používa ako prostriedok v bieliacich, dezinfekčných, insekticídnych, toxických plynoch a v kyseline chlorovodíkovej.
Chlórkarbóny nie sú nikdy nutrične kompatibilné s našimi metabolickými procesmi a sú úplne nezlučiteľné s normálnou metabolickou funkciou človeka.
Sukralóza je veľmi bežná prídavná látka v bielkovinových zmesiach a nápojoch.
Pozor ak patríte k ľudom, ktorí si radi pripravujú rôzne smoothies z predpripravených zmesí.
Butylhydroxyanisol (BHA) a Butylhydroxytoluen (BHT)
Tieto látky sa používajú na výrobu trvanlivých potravín pre domácnosť. Akékoľvek spracované jedlo, ktoré má dlhú trvanlivosť, často obsahuje BHA.
Tieto prísady sa nachádzajú v cereáliách, žuvačkách, zemiakových lupienkoch a v rastlinných olejoch.
Sú to oxidanty, ktoré vo vašom tele vytvárajú potenciálne reaktívne zlúčeniny spôsobujúce rakovinu.
Bežne používaná umelá prísada- Chlorid sodný
Štipka chloridu sodného, ktorý je známy ako bežná soľ, je vinníkom, o ktorom mainstreamové médiá a lekárska spoločnosť tvrdia, že by sme sa od nej mali držať čo najďalej.
Majú pravdu, ale len preto, že to nie je skutočná soľ. Bežná stolová soľ (chlorid sodný) nemá takmer nič spoločné s tradičnou kamennou alebo morskou soľou.
Najzdravšie je používať morskú alebo Himalájsku soľ.
Sója- na prvý pohľad zdravé aditívum
Hoci je často prezentovaná ako zdravá, bez cholesterolu, lacná, s nízkym obsahom tuku, ako alternatíva k mäsu, sója nie je v skutočnosti zdravá.
Sójový proteín, sójový izolát a sójový olej sú prítomné v asi 60% potravinách na trhu. Preukázalo sa, že zhoršujú plodnosť, ovplyvňujú hladinu estrogénu u žien, spôsobujú úbytok libida a spúšťajú predčasnú pubertu u detí.
Sója môže tiež prispievať k nerovnováhe medzi omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami. Jediné sójové produkty, ktoré sú vhodné pre ľudskú spotrebu, sú fermentované a organické.
Sójový lecitín
Sójový lecitín sa pridáva do našich potravín už viac ako storočie. Táto zložka sa nachádza v stovkách spracovaných potravín a tiež sa pridáva do výrobkov zdravej výživy.
Sójový lecitín pochádza z kalu, ktorý ostane po surovom sójovom oleji. Je to odpadový produkt obsahujúci rozpúšťadlá a pesticídy.
Proces extrakcie toxickým hexánom je dnes bežne používaný pri výrobe sójového oleja. Ďalším veľkým problémom sójového lecitínu je pôvod samotnej sóje.
Skontrolujte obsah tohto emulgátoru v zmrzlinách, čokoláde, cukroviniek a v mnohých ďalších potravinách.
Polysorbát 80
Zistilo sa, že polysorbát 80 negatívne ovplyvňuje imunitný systém a môže spôsobiť dokonca aj závažný anafylaktický šok. Potravinová a chemická toxikológia ukázala, že polysorbát 80 spôsobuje neplodnosť.
Repkový olej
Repkový olej nie je pre človeka zdravý tak, ako sa často v reklamách naň zavadzajúco tvrdí.V skutočnosti je pre živé bytosti jedovatý. Je dokonca vynikajúcim repelentom proti hmyzu.
Ide o priemyselný olej, potravinu. Často sa navyše vyrába z geneticky modifikovanej repky.Umelých prídavných látok je samozrejme omnoho viac, zhrnuli sme si len pár z nich.
Zhrnutie na záver
Po prečítaní tohto článku si asi hovoríte..
Ale čo mám potom jesť? Veď už len konzervačné látky sú skoro všade!
Áno, je to pravda. Je ťažké nájsť „čisté“ potraviny, ktoré môžme zjesť bez strachu a obáv o naše zdravie. Úplne vylúčiť všetky umelé prídavné látky by bolo veľmi náročné, ale určite sa to dá aspoň obmedziť.
Neskutočne nám prospeje už len to, keď si sami doma navaríme. Najlepšie z kvalitných čerstvých surovín a známeho zdroja, pôvodu. Len tak reálne vieme, čo obsahuje to, čo jeme, keďže si to sami pripravíme.
Okrem toho môže pomôcť kupovanie bioproduktov. Obsahujú nanajvýš jednu desatinu štandardne používaných aditív.
Diskusia